Antioxidantové vlastnosti vitamínu C vychádzajú z jeho úlohy ako redukčného činidla v redoxovej chémii. Kyselina askorbová, redukovaná forma, odovzdáva elektróny na neutralizáciu reaktívnych látok, ako sú voľné radikály, pričom sa mení na svoju oxidovanú formu dehydroaskorbát. Tento redoxový cyklus—schopnosť prechádzať medzi askorbátom a dehydroaskorbátom—je základom spôsobu, akým vitamín C participuje na ochrane molekúl a bunkových zložiek pred oxidačnými zmenami. Účinnosť týchto antioxidačných vlastností vitamínu C je ovplyvnená okolitým prostredím, vrátane pH a prítomnosti kovových iónov, ktoré môžu katalyzovať alternatívne reakcie. Antioxidačné vlastnosti vitamínu C neobmedzujú sa len na priame zachytávanie radikálov. Odovzdávaním elektrónov môže pomáhať regenerovať iné antioxidanty po ich neutralizácii reaktívnych látok, čím prispieva k celkovému redoxovému sieťovému systému. Táto schopnosť recyklácie a interakcie s inými redoxovými partnermi podporuje širší antioxidačný repertoár a pomáha udržiavať rovnováhu v biochemických systémoch, ktoré závisia od kontrolovaných oxidačno-redukčných reakcií. V biologických kontextoch tieto regeneračné interakcie demonštrujú, ako sú antioxidačné vlastnosti vitamínu C zakotvené v bunkovej redoxovej homeostáze. Pochopenie antioxidačných vlastností vitamínu C zahŕňa skúmanie experimentálnych prístupov, ktoré merajú rýchlosti elektrónového transferu, aktivitu zachytávania radikálov a posuny v redoxovom potenciáli. Výskumníci skúmajú, ako rôzne podmienky—napríklad koncentrácia a oxidačné prostredie—ovplyvňujú účinnosť antioxidačných účinkov askorbátu. Mapovaním týchto faktorov sa štúdium antioxidačných vlastností vitamínu C zameriava na chemické princípy, ktoré riadia úlohu askorbátu v redoxnej biologii.
